5 chýb na prijímačkách na medicínu, ktoré ti berú body aj napriek tomu, že učivo poznáš

5 chýb na prijímačkách na medicínu, ktoré ti berú body aj napriek tomu, že učivo poznáš

Predstav si, že sa mesiace učíš biológiu a chémiu. Robíš testy, opakuješ si slabé témy a dokážeš vysvetliť veľkú časť učiva.

Potom príde test a výsledok je nižší, než si čakal.

Prvá myšlienka býva jednoduchá: musím sa ešte viac učiť.

Niekedy áno. Ale nie vždy.

Časť stratených bodov nemusí pochádzať z nevedomosti. Môžeš ich strácať preto, že prehliadneš dôležité slovo v otázke, zbytočne sa zasekneš na jednej úlohe, zle si rozdelíš čas alebo zmeníš správnu odpoveď na nesprávnu.

Dobrá správa je, že tieto chyby sa dajú trénovať.

1. Prečítaš otázku, ale nie to, čo sa v nej skutočne pýta

Toto je jedna z najdrahších chýb.

Poznáš učivo. Vieš odpoveď. Ale odpovedáš na inú otázku.

Predstav si zadanie:

> Ktoré z uvedených tvrdení NEPLATÍ?

Prečítaš si prvú časť a automaticky začneš hľadať správne tvrdenie. A zrazu označíš odpoveď, ktorá je síce pravdivá, ale otázka sa pýtala na opak.

Rovnaký problém môže vzniknúť pri slovách:

* nie * neplatí * okrem * najmenej * najviac * správne * nesprávne

Ako to trénovať?

Pri testoch si vedome všimni kľúčové slovo v zadaní.

Napríklad:

Ktoré tvrdenie NEPLATÍ?

Pred označením odpovede si zadanie ešte raz v duchu prečítaj. Zaberie to sekundu, ale môže ti to ušetriť celý bod.

2. Zasekneš sa na jednej otázke

Predstav si, že dostaneš otázku z chémie.

Skúšaš ju.

Po minúte stále nevieš.

Skúšaš ďalší postup.

Po ďalšej minúte si stále na rovnakom mieste.

A pritom si možno kvôli jednej otázke prišiel o čas na niekoľko ďalších.

Na prijímačke nie je cieľom dokázať, že vyriešiš každú otázku za každú cenu. Cieľom je získať čo najviac bodov v dostupnom čase.

Jednoduché pravidlo

Ak nevieš, ako otázku vyriešiť, označ si ju a pokračuj, pokiaľ to formát testu umožňuje.

Neskôr sa k nej môžeš vrátiť.

Tak si zachováš čas na otázky, ktoré zvládnuť vieš.

3. Čas si rozdelíš až počas testu

Toto je veľmi častá chyba.

Študent otvorí test a ide otázku za otázkou bez toho, aby sledoval tempo.

Po polovici testu zistí:

> „Mám málo času.“

A začne zrýchľovať.

Pri príliš rýchlom riešení však rastie počet chýb.

Preto by si mal vedieť aspoň približne:

Koľko času mám?

Koľko otázok riešim?

Kedy chcem byť približne v polovici?

Nemusíš sledovať hodiny každých 30 sekúnd.

Stačí mať orientačné body.

Ak máš napríklad 100 otázok a 60 minút, priemerne máš na otázku menej než jednu minútu. To neznamená, že každá otázka musí trvať rovnako dlho.

Jednoduchú otázku môžeš vyriešiť za pár sekúnd. Náročnejšia úloha potrebuje viac času.

Dôležité je, aby ťa jedna otázka nezabrzdila na niekoľko minút.

4. Zmeníš správnu odpoveď na nesprávnu

Toto pozná veľa študentov.

Pozrieš si otázku.

Vyberieš správnu odpoveď.

Potom začneš pochybovať.

„Možno je to predsa len B.“

Zmeníš odpoveď.

A neskôr zistíš, že prvá bola správna.

To neznamená, že nikdy nemáš meniť odpoveď.

Niekedy si skutočne uvedomíš chybu.

Rozdiel je medzi tým, keď nájdeš konkrétny dôvod, prečo bola prvá odpoveď nesprávna, a tým, keď ju meníš iba preto, že začínaš pochybovať.

Ak si si všimol konkrétnu chybu v uvažovaní, odpoveď zmeň.

Ak iba cítiš neistotu bez nového argumentu, dvakrát si to premysli.

5. Tipuješ bez stratégie

Keď odpoveď nevieš, môžeš mať tendenciu kliknúť jednu možnosť a ísť ďalej.

Niekedy je to nevyhnutné.

Ale ešte predtým si polož jednu otázku:

Dokážem niektoré možnosti vylúčiť?

Ak áno, urob to.

Napríklad máš štyri možnosti a jednu vieš určite vyradiť. Zostávajú tri.

Ak dokážeš vylúčiť ďalšiu, zostávajú iba dve.

To je úplne iná situácia než náhodné tipovanie.

Konkrétna stratégia však musí rešpektovať pravidlá bodovania danej fakulty. Ak test nemá penalizáciu za nesprávnu odpoveď, situácia je iná ako pri teste, ktorý za nesprávne odpovede body odpočítava.

Preto si vždy vopred skontroluj pravidlá konkrétnej prijímacej skúšky.

Bonusová chyba: odpovieš príliš rýchlo

Rýchlosť je dobrá.

Zbrklosť nie.

Ak vieš odpoveď okamžite, nemusíš nad otázkou sedieť dlho.

Pred označením odpovede však skús krátku kontrolu:

Čo sa otázka presne pýta?

Nie je v zadaní negácia?

Prečítal som všetky možnosti?

Neodpovedám iba podľa prvého dojmu?

Časom sa tento postup stane automatický.

Ako zistíš, ktorú chybu robíš ty?

Najjednoduchšie počas testovania.

Keď urobíš chybu, nezapisuj si iba „nesprávne“.

Skús si určiť typ chyby:

* nevedomosť, * zlá interpretácia otázky, * nepozornosť, * čas, * nesprávny postup, * zbytočná zmena odpovede, * tipovanie.

Po niekoľkých testoch sa začne objavovať vzorec.

Možno zistíš, že veľká časť tvojich chýb nevzniká preto, že učivo nepoznáš, ale preto, že robíš chyby pri samotnom riešení testu.

To je veľmi cenná informácia.

Ako tieto chyby trénovať?

Tréning práce so zadaním

Počas testov si vytvor zvyk prečítať celé zadanie skôr, než sa rozhodneš.

Tréning času

Pravidelne rieš testy pod časovým limitom.

Tréning návratu k otázkam

Ak to formát testu umožňuje, otázky, pri ktorých si nie si istý, si označ a vráť sa k nim neskôr.

Tréning analýzy

Po každom teste sa pozri na nesprávne odpovede a zisti, prečo vznikli.

Práve posledný krok študenti často vynechávajú.

Prečo je analýza testu taká dôležitá?

Predstav si dvoch študentov.

Prvý má v teste 80 % a ide ďalej.

Druhý má tiež 80 %, ale pozrie si všetkých 20 nesprávnych odpovedí.

Zistí, že:

* 7 otázok nevedel, * 5 zle prečítal, * 4 pokazil z nepozornosti, * 2 nestihol, * 2 zmenil zo správnej odpovede na nesprávnu.

Druhý študent dostal informáciu, s ktorou môže ďalej pracovať.

Prvý dostal iba číslo.

Preto má analýza testu niekedy väčšiu hodnotu než ďalší náhodný test.

Čo ak mám problém hlavne s nepozornosťou?

Ak vieš, že veľa otázok pokazíš napriek tomu, že učivo poznáš, zameraj sa na spôsob čítania.

Skús si v testoch všímať najmä slová ako:

* nie, * neplatí, * okrem, * najmenej, * najviac, * správne, * nesprávne.

Po niekoľkých testoch sa môže počet týchto chýb začať znižovať.

Čo ak nestíham?

Najskôr si zisti, kde čas strácaš.

Možno ťa spomaľujú chemické výpočty.

Možno príliš dlho premýšľaš nad otázkami, pri ktorých si neistý.

Možno čítaš zadania príliš pomaly.

Každý problém potrebuje inú reakciu.

Preto nie je riešením automaticky robiť všetko rýchlejšie.

Najskôr zisti, kde konkrétne čas mizne.

Ako to využiť na Medikteste?

Pri testovaní na Medikteste nesleduj iba celkové percento.

Po každom teste si skús odpovedať:

Ktoré témy mi nejdú?

Kde robím opakované chyby?

Strácam body skôr nevedomosťou alebo nepozornosťou?

Nestíham?

Robím chyby pri konkrétnom type otázok?

Potom vieš prispôsobiť ďalší tréning.

Ak máš problém s biológiou, potrebuješ viac biológie.

Ak máš problém s chemickými výpočtami, potrebuješ viac výpočtov.

Ak učivo poznáš, ale nestíhaš, potrebuješ viac časovo limitovaných testov.

Tak sa z každého testu stáva ďalší krok v príprave.

Jednoduchý checklist pred odoslaním odpovede

Pred označením odpovede si môžeš v duchu prejsť:

1. Čo sa otázka presne pýta? 2. Nie je v nej negácia? 3. Viem niektoré možnosti vylúčiť? 4. Odpovedám podľa vedomostí, nie iba podľa pocitu? 5. Nevenujem tejto otázke príliš veľa času?

Nemusíš to robiť pri každej ľahkej otázke.

Časom sa z toho stane návyk.

Záver

Nie všetky stratené body znamenajú, že sa musíš viac učiť.

Niekedy znamenajú, že potrebuješ lepšie pracovať s tým, čo už vieš.

Ak učivo poznáš, ale v testoch stále strácaš body, začni si zapisovať typy chýb.

Možno zistíš, že problém je v nepozornosti, interpretácii otázok, časovom manažmente, zbytočnom menení odpovedí alebo nesprávnom postupe.

Keď presne vieš, kde body strácaš, môžeš to začať cielene trénovať.

Na prijímačkách nestačí vedieť správnu odpoveď.

Musíš ju vedieť nájsť v správnom čase a správne ju použiť.

**Trénuj testy, sleduj svoje chyby a zlepšuj spôsob, akým test riešiš.**

Časté otázky

Prečo robím v testoch chyby, aj keď učivo poznám?

Častým dôvodom môže byť nepozornosť, nesprávna interpretácia otázky, časový tlak alebo nesprávny postup pri riešení.

Mám zmeniť odpoveď, keď si nie som istý?

Odpoveď má zmysel meniť najmä vtedy, keď si našiel konkrétny dôvod, prečo bola prvá odpoveď nesprávna. Samotné pochybovanie nemusí byť dostatočný dôvod.

Ako sa naučiť pracovať rýchlejšie?

Pravidelne rieš časovo limitované testy a sleduj, pri ktorých typoch otázok strácaš najviac času.

Čo robiť, keď sa zaseknem na otázke?

Ak to formát testu umožňuje, otázku si označ a pokračuj. Neskôr sa k nej môžeš vrátiť.

Ako sa pripraviť na časový tlak?

Trénuj simulácie a časovo limitované testy v podmienkach podobných reálnej prijímacej skúške.

Čo ak mám veľa chýb z nepozornosti?

Analyzuj, aké typy slov alebo situácií vedú k chybám. Pri ďalších testoch sa na ne cielene sústreď.

Má zmysel analyzovať každý test?

Áno. Bez analýzy sa môžeš opakovane dopúšťať rovnakých chýb bez toho, aby si vedel prečo.

Čo je dôležitejšie – počet otázok alebo presnosť?

Oboje má význam, ale samotný počet otázok nestačí. Dôležité je, či sa z testovania zlepšuje tvoja presnosť, rýchlosť a práca s chybami.